Strach a Úzkosť
Čo je to strach?
Strach je prirodzená reakcia na situáciu, ktorú pokladáme za nebezpečnú. Je to obranný reflex, ktorý vzniká ako reakcia na vnímané nebezpečenstvo, ohrozenie alebo bolesť. Chráni nás pred tým, aby sme neurobili nerozvážny čin. Napr. keď vidíme, že sa k nám blíži oheň, utečieme, alebo keď vidíme, že lavička nad riekou je rozbitá, tak cez ňu nepôjdeme, alebo pôjdeme cez ňu opatrne, aby sme sa zbytočne nevystavovali zraneniu.
Najčastejšie sa stretávame so strachom, že niečo alebo niekoho stratíme, prídeme o svoj komfort, alebo prídeme o niečo, na čo sme zvyknutý, bojíme sa zmeny, bojíme sa bolesti... Ale život je plný neustálych zmien a nedá sa žiť bez toho, aby nás niekedy niečo bolelo.
Strach, ktorému povieme áno, sa premení na dobrodružstvo, odvahu a statočnosť. *
Statočnosť sa dá trénovať. Skúsime drobnú zmenu, sme ochotný vstúpiť do nekomfortu. Najskôr na krátku dobu, postupne na dlhší čas. Začíname s malými zmenami . Nečakáme, že výsledok bude hneď od začiatku ideálny, nečakáme ani, že sa nám to nepodarí. Necháme to na život a prijímame s pokorou výsledok. Pokiaľ nie sme spokojný s výsledkom, skúsime to nabudúce urobiť trochu inak. Ale nevzdávame sa. Opakovane sa o to pokúšame znovu.
Odvaha nie je to, že k nám strach nikdy nepríde, ale to, ako sa k nemu postavíme, keď k nám príde.
My rozhodujeme, či ho pustíme, alebo nepustíme dnu. Keď u seba zbadáme " strachovú " myšlienku, nezostávame v nej, nepridávame k nej ďalšiu, ale opúšťame ju.
Keď očakávame alebo prežívame fyzickú bolesť, nebojujeme s ňou, prijmeme ju a statočne ju zvládneme.
Existuje veľa relaxačných techník, ktoré nám môžu pomôcť uvoľniť sa, ukľudniť sa, odpočinúť si.
Dôležité je nezostávať dlhodobo v strese, napätí a strachu a nájsť si spôsob ako si pomôcť. Každému môže pomáhať niečo iné. Či už je to ukľudňujúca alebo naopak rozveseľujúca hudba, pospevovanie si, horúci kúpeľ, tancovanie, cvičenie, beh, alebo akákoľvek tvorivá alebo užitočná práca....
Strach sa problémom stáva vtedy, keď je dlhodobý, ovplyvňuje každodenný život a znemožňuje normálne fungovanie.
Dlhodobo neriešený strach môže vyústiť do úzkosti a tá v krajných prípadoch do panických atakov.
Čo je to úzkosť?
Úzkosť je výrazná psychická a fyzická reakcia na stres . Prejavuje sa strachom, obavami, nervozitou, napätím na psychickej úrovni, búšením srdca, tlakom na hrudi, pocitom nedostatku dychu, potením, chvením rúk, bolesťou hlavy, brucha na fyzickej úrovni.
Úzkosť vzniká najmä vtedy, keď človek žije príliš veľa v budúcnosti.
V dnešnej dobe je to väčšinou život najmä v našej mysli, ktorú nedokážeme ukľudniť.
Človek sa v myšlienkach neustále zaoberá tým, čo bude. Napríklad: Ako zvládnem skúšku? Čo bude, keď ochoriem? Ako stihnem všetky plánované aktivity? Čo keď to on, ona, nezvládne? Čo ak sa stane to alebo ono? Otázky typu: Čo ak? Čo bude keď? nás odvádzajú od prítomnosti.
No nedá sa v súčasnosti riešiť to, čo možno príde v budúcnosti.
Preto pri úzkosti i strachu pomáha, keď sa človek naučí plne sústrediť na prítomnosť.
T.j. keď sa učíme na skúšku tak rozmýšľame nad danou témou, zaujímame sa o danú tému a nezaoberáme sa v myšlienkach tým, aký bude výsledok skúšky.
Keď máme toho veľa, tak si urobíme plán, niekde si ho zapíšeme a v kľude postupujeme podľa neho. Vždy riešime a myslíme na program danej chvíle, nie na povinnosti celého týždňa.
Ak nám napriek tomu myšlienky odbiehajú do budúcnosti, nevadí, kľudne sa nad nimi usmejeme, pretože budúcnosť ešte nie je. Opustíme ich a pozornosť opäť upriamime na prítomnosť. Napríklad tým, že si všímame a pozorujeme okolie. Vnímame jeho tvary, farby, zvuky, vône…
Ak nám to nejde, pretože sme príliš zahltení veľkým množstvom myšlienok, necháme na začiatok v pokoji bežať myšlienky našou hlavou a pozorujeme ich. Nepridávame k nim žiadne emócie. Neľakáme sa ich, nehneváme sa na ne, neodsudzujeme sa za ne, neobviňujeme sa, len ich pozorujeme a púšťame. Nech nami pokojne prechádzajú a odchádzajú. Naše myslenie je do istej miery ovplyvnené tým, čo okolo nás žije, preto nás môže niekedy zaskočiť, čo všetko nám vie naša hlava ponúknuť. Keď príde myšlienka, s ktorou sa stotožňujeme a ktorú pokladáme za prospešnú, zachytíme ju a venujeme sa je dlhšie, ostatné púšťame ako nepodstatné. Podobne ako záhradník, ktorý vytrháva plevel a necháva rásť iba tú rastlinku, ktorú chce. T.j. my rozhodujeme, ktoré myšlienky si ponecháme a ktoré nie. Tie potom ďalej ovplyvňujú to, ako sa cítime, ako sa bude odvíjať náš život.
Naučiť sa ukľudniť hlavu, je v dnešnej dobe mimoriadne dôležité, pretože náš nervový systém je neustále atakovaný neuveriteľným množstvom informácií a možností, ktoré sa snaží spracovať a analyzovať. Tým sa neskutočne vyčerpáva a potom nie je schopný zvládať ani bežnú záťaž.
Pokiaľ je to len trochu možné, snažíme sa do každodenného bežného dňa zaradiť aj také aktivity, pri ktorých môžeme ukľudniť myseľ. T.j. také, kde nepotrebujeme toľko plánovať, analyzovať, hodnotiť, posudzovať, porovnávať... robíme nejakú tvorivú alebo užitočnú prácu, z ktorej máme radosť a ktorá nás nestresuje. Tanec, hudba, spev, maľovanie, cvičenie, prechádzka ale kľudne i umývanie riadu, upratovanie, starostlivosť o záhradu, majstrovanie...tým naša myseľ odpočíva.
Veľmi nápomocná a užitočná je i starostlivosť o dobrý nočný spánok. ** V spánku prebiehajú mnohé regeneračné procesy, ktoré nám pomáhajú na úrovni tela i psychiky.
Čo je to panický atak?
je úzkosť spojená s výraznou fyzickou reakciou miestami až paralýzou. U každého sa môže prejavovať trochu inak, preto je dobré poznať sám seba a odsledovať si ako sa prejavuje konkrétne u mňa.
Pri panickom ataku môže pomôcť nasledujúca technika:
- všimnúť si už prvé príznaky, že niečo nie je v poriadku
- uvedomiť si, že panický atak nie je život ohrozujúci stav, prijať ho, nehnevať sa, neľutovať sa, že prišiel, jednoducho ho prijať
- predýchavať- je viacero techník, najjednoduchšia je - zhlboka sa nadýchnuť, zastaviť dych a zhlboka vydýchnuť, najpomalšie ako vieš, pomáha počítanie, 4 sekundy nádych, 4 sekundy zadržanie dychu, 8 sekúnd výdych. Myslíme pritom na to, že s výdychom odchádza všetko, čo nás ťaží. Predychávanie je potrebné dôkladne si nacvičiť v čase kľudu, aby sa dalo používať v čase krízy
- položiť si otázku - Aké by to bolo, keby som sa teraz cítil, cítila dobre? Nechať svoju myseľ, aby mi predložila nejaký upokojujúci obraz - prírodu, pekné miesto…
Pokiaľ dôjde k ukľudneniu a atak sa po nejakej dobe vráti, treba uvedenú techniku opakovať dovtedy, kým nezmizne úplne.
Cieľom je nájsť vnútorný kľud a mať možnosť kedykoľvek sa k nemu dostať, keď to človek potrebuje.
Keď sa to nepodarí na prvý, druhý, tretí …. krát, netreba sa nad tým trápiť, obviňovať ani hnevať. Ani dieťa sa nenaučí chodiť bez toho, aby opakovane nespadlo. Potrebné je s odvahou a pokorou sa o to opakovane pokúšať.
*viď článok Ako byť v harmónií so sebou
**viď článok Spánok