Strach a Úzkosť
Čo je to strach?
Strach je prirodzená reakcia na situáciu, ktorú pokladáme za nebezpečnú. Je to obranný reflex, ktorý vzniká ako reakcia na vnímané nebezpečenstvo, ohrozenie alebo bolesť. Chráni nás pred tým, aby sme neurobili nerozvážny čin. Napr. keď vidíme, že sa k nám blíži oheň, utečieme, alebo keď vidíme, že lavička nad riekou je rozbitá, tak cez ňu nepôjdeme, alebo pôjdeme cez ňu opatrne, aby sme sa zbytočne nevystavovali zraneniu.
Najčastejšie sa stretávame so strachom, že niečo alebo niekoho stratíme, prídeme o svoj komfort, alebo prídeme o niečo, na čo sme zvyknutý, bojíme sa zmeny, bojíme sa bolesti... Ale život je plný neustálych zmien a nedá sa žiť bez toho, aby nás niekedy niečo bolelo.
Strach, ktorému povieme áno, sa premení na dobrodružstvo, odvahu a statočnosť.
Statočnosť sa dá trénovať. Skúsime drobnú zmenu, sme ochotný vstúpiť do nekomfortu. Najskôr na krátku dobu, postupne na dlhší čas. Začíname s malými zmenami a nič neočakávame. Nečakáme, že výsledok bude hneď od začiatku ideálny, nečakáme ani, že sa nám to nepodarí. Necháme to na život a prijímame s pokorou výsledok. Pokiaľ nie sme spokojný s výsledkom, skúsime to nabudúce urobiť trochu inak. Ale nevzdávame sa. Opakovane sa o to pokúšame znovu.
Odvaha nie je to, že k nám strach nikdy nepríde, ale to, ako sa k nemu postavíme, keď k nám príde.
My rozhodujeme, či ho pustíme, alebo nepustíme dnu. Keď u seba zbadáme " strachovú " myšlienku, nezostávame v nej, nepridávame k nej ďalšiu, ale opúšťame ju.
Keď očakávame alebo prežívame fyzickú bolesť, nebojujeme s ňou, prijmeme ju a statočne ju zvládneme.
Existuje veľa relaxačných techník, ktoré nám môžu pomôcť uvoľniť sa, ukľudniť sa, odpočinúť si.
Dôležité je nezostávať dlhodobo v strese, napätí a strachu a nájsť si spôsob ako si pomôcť. Každému môže pomáhať niečo iné. Či už je to ukľudňujúca alebo naopak rozveseľujúca hudba, pospevovanie si, horúci kúpeľ, tancovanie, cvičenie, beh, alebo akákoľvek tvorivá alebo užitočná práca....
Strach sa problémom stáva vtedy, keď je dlhodobý, ovplyvňuje každodenný život a znemožňuje normálne fungovanie.
Dlhodobo neriešený strach môže vyústiť do úzkosti a tá v krajných prípadoch až do panických atakov.
Čo je to úzkosť?
Úzkosť je výrazná psychická a fyzická reakcia na stres . Prejavuje sa strachom, obavami, nervozitou, napätím na psychickej úrovni, búšením srdca, tlakom na hrudi, pocitom nedostatku dychu, potením, chvením rúk, bolesťou hlavy, brucha na fyzickej úrovni.
Tak ako je smútok život v minulosti, úzkosť je život v budúcnosti.
Väčšinou je to život najmä v našej hlave, ktorú nedokážeme vypnúť. Človek sa v myšlienkach neustále zaoberá tým, čo bude. Napríklad: Ako zvládnem skúšku? Čo bude, keď ochoriem? Ako stihnem všetky plánované aktivity? Čo keď to on, ona, nezvládne? Otázky typu: Čo ak? Čo bude keď? nás odvádzajú od prítomnosti.
Človek však má žiť v prítomnosti.
Na to má silu. Nedá sa v súčasnosti riešiť to, čo možno príde v budúcnosti.
Preto pri úzkosti i strachu pomáha, keď sa človek sústredí na prítomnosť.
T.j. keď sa učíme na skúšku tak rozmýšľame nad danou témou a nezaoberáme sa v myšlienkach, aký bude výsledok skúšky. Keď mame toho veľa, tak si urobíme plán, niekde si ho zapíšeme a v kľude postupujeme podľa neho. Vždy riešime a myslíme na program danej chvíle, nie na povinnosti celého týždňa. Ak nám myšlienky odbiehajú do budúcnosti, kľudne ich opustíme a pozornosť opäť upriamime na prítomnosť. Napríklad tým, že pozorujeme okolie. Tvary, farby, zvuky, vône…
Pokiaľ je to len trochu možné, v čase, keď to nie je potrebné, učíme sa vypnúť hlavu. Neanalyzujeme, nehodnotíme, neposudzujeme
Napríklad, keď robíme nejakú jednoduchú prácu, pri ktorej analýza nie je potrebná, plne sa koncentrujeme na tú prácu a neodbiehame myšlienkami inam. Alebo keď ideme na prechádzku, sledujeme okolie a pozorujeme život v prírode. Tým hlava odpočíva.
Ak nám to nejde, lebo nie sme zvyknutý na takúto prácu na sebe, necháme na začiatok v pokoji bežať myšlienky našou hlavou a pozorujeme ich. Nepridávame k nim žiadne emócie. Nehneváme sa, neľutujeme sa, neobviňujeme sa, len ich pozorujeme a púšťame. Nech pokojne odplávajú.
Naučiť sa vypnúť hlavu, je v dnešnej dobe mimoriadne dôležité, pretože náš nervový systém je neustále atakovaný neuveriteľným množstvom informácií, ktoré sa snaží spracovať a analyzovať. Ale tým sa neskutočne vyčerpáva a potom nie je schopný zvládať ani bežnú záťaž.
Čo je to panický atak?
je úzkosť spojená s výraznou fyzickou reakciou miestami až paralýzou. U každého sa môže prejavovať trochu inak, preto je dobré poznať sám seba a odsledovať si ako sa prejavuje konkrétne u mňa.
Pri panickom ataku môže pomôcť nasledujúca technika:
- všimnúť si už prvé príznaky, že niečo nie je v poriadku
- uvedomiť si, že panický atak nie je život ohrozujúci stav, prijať ho, nehnevať sa, neľutovať sa, že prišiel, jednoducho ho prijať
- predychavať- je viacero techník, najjednoduchšia je - zhlboka sa nadýchnuť, zastaviť dych a zhlboka vydýchnuť, najpomalšie ako vieš, pomáha počítanie, 4 sekundy nádych, 4 sekundy zadržanie dychu, 8 sekúnd výdych. Myslíme pritom na to, že s výdychom odchádza všetko, čo nás ťaží. Predychávanie je potrebné dôkladne si nacvičiť v čase kľudu, aby sa dalo používať v čase krízy
- položiť si otázku - Aké by to bolo, keby som sa teraz cítil, cítila dobre? Nechať svoju myseľ, aby mi predložila nejaký upokojujúci obraz - prírodu, pekné miesto…
Pokiaľ dôjde k ukľudneniu a atak sa po nejakej dobe vráti, treba uvedenú techniku opakovať dovtedy, kým nezmizne úplne.
Cieľom je nájsť vnútorný kľud a mať možnosť kedykoľvek sa k nemu dostať, keď to človek potrebuje.
Keď sa to nepodarí na prvý, druhý, tretí …. krát, netreba sa nad tým trápiť, obviňovať ani hnevať. Ani dieťa sa nenaučí chodiť bez toho, aby opakovane nespadlo. Potrebné je s odvahou a pokorou sa o to opakovane pokúšať.